Hemží sa to tu wannabe spisovateľmi, či skôr spisovateľkami. Ich spisovateľské počiny sú hrozné, skutočne mám častokrát pocit, že ak niekto niečo takéto vôbec vydá, tak príde absolútny zánik literatúry. Normálne sa čudujem. Ja píšem, teda, písala som. Moc som dlhší čas nepísala, ale teraz sa mám k tomu v pláne vrátiť istým spôsobom, no je tu niečo, prečo som nikdy nedala ani sem ani nikde inde niečo, čo som napísala. Nemám dostatok sebavedomia, aby som niečo takéto uverejnila, síce tí, ktorí niečo odo mňa čítali vraveli, že moje písanie je fajn a mám dobré nápady, tiež sa chválitebne vyjadrujem, ale.. Skutočne, nerada by som šla s kožou na trh v internetových vodách, hádam niekedy inokedy. O to viac ma zaráža, že práve takí, ktorí sú na tom s písaním niekoľkonásobne horšie ako ja, svoje hrozné počiny uverejňujú bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Asi ich netrápi, že niektorí si to pri čítaní ich poviedok, tých predovšetkým, hodiť.Nikdy som netvrdila, že som dobrá v písaní. Ale keď niekto na to nemá, tak na to nemá a nech nedehonestuje literatúru takýmto strašným spôsobom. Či už to chcú vydať alebo nie, skutočne sa ľudia na tom takmer v každom prípade jedine chodia zabávať, o čom svedčia napríklad komentáre a vysledky ankiet, kde sa pýtajú, ako sa im dané príbehy páčia alebo či sú dobrí spisovatelia. Komentáre jedine vtedy, keď nie je autor daného počinu príliš cholerický a samoľúby, že akúkoľvek i slušnú kritiku zmaže a necháva si komentáriky, kde sa mu pchajú (či skôr jej pchajú? ^^) do riti jej samozvané SB či ľudia s rovnakým hrozným spisovateľským talentom-netalentom, alebo knižným vkusom. Potom niekto môže nadobudnúť pocit, že daný autor má len samú chvíľu a všetci sa mu pchajú do jeho (jej) prdele, čo samozrejme nie je pravda, autor len pri sebemenšej kritike chytá absolútny cholerický šok, záchvat hystérie.Taktiež ma rozosmeje, keď u niekoho vidím napísané, že na kritiku zvedavý nie je. Myslím, že každý začínajúci autor aspoň s priemernou inteligenciou je za kritiku rád, zistí, kde robí chyby aby sa ich nabudúce vyvaroval a podobne. No, nájdu sa takí, ktorí berú reakcie jedine na štýl:"Supeeeeer poviedka máš talent!!!!" pritom vieme, že to nie je pravda. Keď už ale niečo vytknete, zistíte, aký ste vylízanec alebo vám rovno zmažú/zablokujú komentáre.
Stále na blog.cz narážam na rôzne FF. Sú absolútne mimo. A to hovorím ešte pekne.Práve dnes som čítala pár fanfikcií od nemenovanej bloggerky a úprimne som sa šla zadusiť od smiechu.Kopec bloggerov spisovateľov-nespisovateľov píše strašne wannabe veci. Tvária sa, že akú prudko originálnu vec spísali, pritom je jasne vidno, že nebrali viac ako len inšpiráciu z niečoho iného, viď. Marquise de Sade a mnou toľko nenávidený Sajrajt. Akurát, že nie sú upíri ale anjeli a podobne. O to viac ma rozosmievajú niektorých ohlasy, no nekomentujem.A áno - postavy rovnaké, rovnaké charaktery, tobôž niekedy i mená. Narážam na Juliettu. Nehovorím, trochu inšpirácie je v poriadku, ale toto? To si nevšimne len niekto slepý a na "inteligenčnej" úrovni tak isto vysokej, či skôr nízkej ako má samotnú autor.
Inak ma rozosmeje, keď je "príbeh" písaný na štýl dojímavého príbehu do rubriky Bravíčka, skade sa už i taktiež berie inšpirácia.
Častokrát to nemá žiaden nápad, či sa nejaký permanentne opakuje. Ako poviedky jednej blogovej spisovateľky, všetci vieme, na koho narážam. Stále to isté. Potrestám ťa! Vycápem ťa po zadku papekom/vetvou/remeňom/opaskom a stále to isté. Kde je bič/pelendrek? Urobte niekto prudko BDSM poviedku o Veľkej noci, kde sa šuhajovia a dievčičky šlahajú korbáčom. BDSM mi bolo absolútne zdehonestované, rovnako ako incest v poviedkach. Stále to isté, stále ten istý bulšit.
Vo všeobecnosti, úprava je tiež ich často slabou stránkou. Gramatika? Hrubka kam sa pozriete, interpunkčné znamienka tiež nikde. Mám rada, keď je to písané na štýl scénara, čiže meno danej postavy a tam, čo povedal/a. Milujem, keď sa v jednom dieli miliónkrát vyskytne:"Povedal/a" a "Urobil/a". Odseky tiež niekde zabudli, a zjavne tam nechali i originálny nápad, ak to vôbec má nejaký nápad. Už sa mi zdá, že sa dá de facto spísať poviedka i na to, koľko masla som si dala na chleba a lyžičiek cukru nasypala do kávy. Už i o tomto som videla poviedku. Tiež mám rada, keď niekto používa citoslovcia, a vyzerá to asi takto:"ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚ!!!!!!!!!" Úprimne.. za toto by som ruky a hlavy sekala. Poviedka je celkom krátka, našťastie. Má to menej riadkov ako môj článok s mojim názorom či záznamom z denníka. Milé.Rozuzlenie zápletky alogické, či žiadne. Ak to nejakú zápletku má. Často už ani nemá.
Úplne som zarazená, čo je dnes brané ako spisovateľský talent či literatúru. Veď toto je absolútna hanba. Asi moja konverzácia s B.:
Ja: "To vieš. Dnes je už každý wannabe, bohužiaľ na to došiel i De Sade."
B.: "Neboj, sú i horšie veci ako De Sade."
Ja: "Napríklad?"
B.: "Blogoví spisovatelia a spisovateľky ženských románov na Slovensku."
A s týmto musím súhlasiť, každopádne ona je fanynkou De Sadeho, akurát ju rozosmievajú títo wannabe, rovnako ako mňa. K slovenským spisovateľkám ženských románov sa vyjadrím nabudúce.
Už len dúfam, že sa niektorí uvedomia a prestanú przniť literatúru, že prestanú písať celkovo. Niečo také ako vydávanie knihy im ani nenapadne. A tí ďalší, nech sa to naučia. A až potom píšu.Ako si čítam ďalšie a ďalšie veci, cítim sa ako ten najtalentovanejší začínajúci spisovateľ. Skutočne. Dodáva mi to sebavedomie. Že píšu i omnoho horšie a niektorí ich ospevujú, i keď toto im určite nezávidím a tento článok neberte ako výlev závisti nedocenenej "spisovateľky". Týmto nemám čo závidieť, ako ich sledujem. Možno niečo v budúcnosti skúsim, možno pôjdem ešte ďalej a nezostanem len u písaní krátkych príbehov na pokračovanie či jednodielových. A dodalo mi to i sebavedomie k tomu, aby som vôbec niečo zverejnila, keď už to oni dokázali.Mielikki raz prepísala jednu inkriminovanú (pseudo) poviedku a myslím, žeby som i ja niečo takéto mala spraviť. Asi prepíšem poviedky a ďalšie, čo sú spracovaním na úrovni búchania hlavou do klávesnice. Takže ak vám príde komentár/správa/whatever odo mňa s textom:"UR doing it wrong. I'm doing it right!" a odkaz na vašu poviedku akurát mnou prepísanú, tak sa nečudujte a potom vám blikne, že tento článok som písala vtedy, keď som spomínala na vás.
Ďakujem, svojimi počinmi ste mi zdvihli sebavedomie. A ešte - pobavili ste.
Ja chcem tiež poviedku od teba! Ja píšem Fics, mám problém s tým, že dávam veciam moc rýchly spád ale keď mi to osoba povedala, nevybehla som na ňu ako NIEKTO - vieme. Nie každý, kto na mňa nevychrlí dúhu, unicornov a cukrovú vatu ma chce buzerovať a myslí to zle.
OdpovedaťOdstrániťA ináč - keď vidím poviedkový blog tak väčšinou rovno odchádzam O:)
http://dojebalirekvizitymajuhovno.blogspot.de/2012/05/re-teraz-moze-byt-spisovatel-uz-kazdy.html
OdpovedaťOdstrániť- napisal som ti sem koment, ale nezmestil sa
Moc pěkný názor. Já osobně taky povídky píšu, nedávám je tedy nikde veřejně, každopádně své čtenáře mám a asi jsem možná ten druhý opak, který čeká pořádnou kritiku, co je špatně. Nesnáším duhově sluníčkové kritiky, že všechno je super, protože to se pak člověk nemůže zlepšovat. Zrovna v těchto dnech jsem dokončil povídku Vévodkyně, která byla minimálně dobově inspirována právě Emilii, protože když jsem začal psát, bylo to asi týden před jejím koncertem. Ale to už je jiný příběh. Jinak, škoda, že už nepokračuješ v tomhle blogu.
OdpovedaťOdstrániť